Poistenie zodpovednosti zamestnanca vám môže zachrániť až štyri mesačné platy

Určite ste už počuli známe príslovie: „Kto nič nerobí, nič nepokazí“. Za ničnerobenie vás však nikto platiť nebude a preto pravdepodobne nejakú prácu vykonávate. A pri jej výkone sa môžete dopustiť aj omylov alebo chýb, v dôsledku ktorých spôsobíte vášmu zamestnávateľovi škodu. Ak nechcete čeliť riziku, že v prípade škody prídete až o 4 mesačné zárobky, uzatvorte si poistenie zodpovednosti zamestnanca za škodu spôsobenú zamestnávateľovi. 

O tomto doposiaľ trochu podceňovanom poistení sme sa rozprávali so Štefanom Fajnorom, riaditeľom pre neživotné poistenie v spoločnosti FinGO.sk. V rozhovore hovorí:

• prečo je dobré mať poistenie zodpovednosti zamestnanca uzatvorené,
• pre koho je toto poistenie určené,
• na aké škody sa poistenie vzťahuje, 
• na aké škody sa poistenie naopak nevzťahuje
• a kedy zamestnávateľ nemá nárok vzniknutú škodu od zamestnanca vymáhať.

Štefan Fajnor, riaditeľ pre neživotné poistenie

Na čo slúži poistenie zodpovednosti zamestnanca za škodu spôsobenú zamestnávateľovi?

Zamestnanec zodpovedá svojmu zamestnávateľovi za akúkoľvek škodu, spôsobenú pri výkone jeho práce. Môže ísť napríklad o poškodenie alebo zničenie majetku zamestnávateľa, stratu zverených predmetov, chybne vykonanú prácu a podobne. Zamestnávateľ túto škodu môže od svojho zamestnanca vymáhať a to až do výšky štvornásobku jeho hrubej mesačnej mzdy. A práve poistenie zodpovednosti za škodu zamestnanca kryje niektoré škody, za ktoré zamestnanec zodpovedá.

Pre koho je takéto poistenie určené?

Toto poistenie sa vzťahuje na zamestnancov, ktorí sú v pracovnom, služobnom alebo štátnozamestnaneckom pomere u zamestnávateľov, ktorí majú sídlo na území SR. To znamená, že prvým predpokladom vzniku zodpovednosti je existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

Môžete uviesť niektoré typy profesií, pre ktoré je takéto poistenie vhodné?

Tých príkladov je veľa. Môže to byť manažér, pracovník vo výrobe alebo aj administratívny pracovník, ktorý v dôsledku chyby v objednávke objedná tovar, ktorý firma nevie využiť, ale musí ho zaplatiť. Firme tým vznikne škoda, ktorú si zamestnávateľ môže od zamestnanca vymáhať. Poistenie s pripoistením škody na motorovom vozidle zamestnávateľa by mali mať uzatvorené tiež všetci zamestnanci, ktorí používajú v práci služobné vozidlo.

Nie sú škody na služobných vozidlách hradené z havarijného poistenia zamestnávateľa?

Zamestnávateľ nemá povinnosť mať svoje vozidlá havarijne poistené. Preto škody, ktoré spôsobí zamestnanec na firemnom vozidle, si môže zamestnávateľ od neho vymáhať. V prípade, ak by aj mal zamestnávateľ havarijné poistenie uzatvorené, môže si od zamestnanca vymáhať spoluúčasť, ktorú musel poisťovni zaplatiť. Poisťovne však budú skúmať, ako ku nehode došlo a či má zamestnanec nárok na poistné plnenie z tohto poistenia. 

Môžete uviesť konkrétne príklady?

Napríklad, ak by zamestnanec natankoval do služobného vozidla omylom iné palivo, tak vzniknutú škodu by zväčša poisťovňa z takejto poistky plnila. Na druhej strane, ak by škoda na aute vznikla napríklad v dôsledku stretu so zverou, jedná sa o náhodnú udalosť, ktorú zamestnanec nemohol ovplyvniť. Nie je to preto zodpovednosť zamestnanca a ani zamestnávateľ nemá v takomto prípade právo od zamestnanca žiadať náhradu škody.

Sú škody, na ktoré sa toto poistenie nevzťahuje?

Vo výlukách poistenia sú všetky škody spôsobené napríklad pod vplyvom alkoholu, škody spôsobené úmyselne, hrubou nedbanlivosťou alebo činnosťami nad rámec pracovnej zmluvy, ale napríklad aj škody spôsobené stratou zverených predmetov, napr. notebooku alebo telefónu.

Prečo sa poistenie nevzťahuje na škody spôsobené stratou?

Pretože v týchto prípadoch je veľmi ťažké dokázať, že išlo o náhodnú udalosť a nie o hrubú nedbanlivosť alebo úmyselné konanie. Prakticky nie je možné dokázať, že si zamestnanec zverený predmet neponechal zámerne. Rovnako je to aj v prípade schodku na zverených hodnotách, napríklad zistené manko v pokladni alebo v zásobách. Úplne iná situácia by nastala, ak by ku schodku došlo v dôsledku krádeže. 

Odcudzenie nie je zodpovednosť zamestnanca?

Zodpovednosť je, ak zamestnanec spravil niečo inak ako mal a na základe toho prišlo ku škode. Ale keď ho niekto okradne, to nie je jeho zodpovednosť a zamestnávateľ by takúto škodu nemal od zamestnanca ani vymáhať. 

Čo ak sa to predsa stane?

Spomínal som to už vyššie. Zamestnávateľ nemá nárok vymáhať od zamestnanca škodu, za vznik ktorej on nenesie zodpovednosť (napr. škody, ktoré vznikli v dôsledku vyššej moci). Na druhej strane, stáva sa to pomerne často. Vzhľadom k tomu, aký je u nás pracovný trh, mnohí zamestnanci sa boja svojmu zamestnávateľovi oponovať a veľakrát si priznajú škodu, za ktorú podľa zákona zodpovední nie sú. V tomto prípade to ale poisťovňa hradiť nebude. 

Ako sa môže zamestnanec brániť?

V niektorých poisťovniach toto poistenie zodpovednosti obsahuje aj právnu pomoc pri neoprávnenom vymáhaní škody zo strany zamestnávateľa. Teda ak by zamestnávateľ požadoval zaplatenie škody, za ktorú podľa zamestnanca on nezodpovedá, poisťovňa mu vie poskytnúť právne poradenstvo ako sa voči zamestnávateľovi brániť. 

Čo chybne vykonaná práca? Vzťahuje sa poistenie na takéto prípady?

Pri poisťovni, ktorá umožňuje aj pripoistenie chybne vykonanej práce, si viem predstaviť, že ak niekto v dôsledku chybne vykonanej prace spôsobí škodu svojmu zamestnávateľovi, poisťovňa by škodu uhradila. Napríklad zamestnanec vyrobí nepodarky, ktoré firma následne nevie predať.  Nie každá poisťovňa má však toto pripoistenie v ponuke.

Na akú poistnú sumu odporúčate uzavrieť poistenie?

Keďže suma, ktorú môže zamestnávateľ žiadať od svojho zamestnanca je zákonom limitovaná a predstavuje maximálne 4-násobok hrubej mzdy zamestnanca na jednu poistnú udalosť, odporúčam uzavrieť poistenie na takúto sumu. Je tam síce riziko, že ak zamestnanec spôsobí viac škôd svojmu zamestnávateľovi počas jedného poistného obdobia, stanovená poistná suma nemusí postačovať. Niektoré poisťovne majú preto nastavený limit plnenia na jedno poistné obdobie do výšky 2 násobku poistnej sumy. V prípade nižšej poistnej sumy sa však zamestnanec vystavuje podpoisteniu a tiež riziku, že prípadný rozdiel v škode by musel zamestnávateľovi doplatiť z vlastného vrecka.

Aká je výška poistného?

Poistné pri tomto poistení nie je veľké, môže sa pohybovať okolo 50 eur ročne. Keď sa zamestnanec poistí na cieľovú sumu napríklad 4 000 eur, tak poistné je v porovnaní s možnými škodami zanedbateľné. 

Prečo by mal mať každý zamestnanec takéto poistenie uzatvorené?

Je nutné podotknúť, že zamestnanec nemá povinnosť mať toto poistenie uzatvorené a je pravda, že toto poistenie je stále trochu podceňované. Na druhej strane, už bolo veľa prípadov, kedy si zamestnávateľ žiadal náhradu škody od zamestnanca. Tento trend bude s určitosťou pokračovať aj naďalej a zamestnávatelia si budú zodpovednosť uplatňovať čím ďalej tým častejšie. Ako ľudia sme omylní, robíme chyby. Aj na prvý pohľad drobné zlyhanie môže spôsobiť nemalé škody.  Preto každý zamestnanec by mal mať toto poistenie uzatvorené, aby sa vyhol nepríjemným dôsledkom takýchto udalostí na svoju peňaženku.